Krásny nový rok 2024 Vám prajem. Celkom rýchlo to zbehlo a dá sa povedať, že môj život minulý rok začal byť opäť trocha viac podobný tomu aký bol predtým aj keď úplne iný😁. Nejak som mohla robiť viac vecí sama, pretože Bumbalo dokázal ostať s tatom občas aj bezo mňa.
Inak bol minulý rok hlavne študijný a ten nový bude ešte viac😳😳. Držím si palce, pretože to bude náročne. Som však rada, že sa mi koncom roka podarilo urobiť niekoľko vecí do školy a tak som mala pokojné sviatky. A najviac sa teším z toho, že som si po 2,5 roku urobila rodinné fotoalbumy :). Fotiek mám v mobile asi milión, ale nechcem ich s Bumbalom pozerať cez mobil. Klasická fotka alebo fotokniha to je hneď lepšie a Bumbalo si v nich neskutočne rád listuje. Ešte si pamätám časy, keď sme mali doma farebnú tlačiareň a fotky sme si vytláčali sami. Teraz mám len na čierny toner a rozmýšľam, že by nebolo od-veci zaobstarať si opäť farebný toner a tlačiareň naň, najmä keď si uvážim koľko tých fotiek máme a vytlačíme.
Chceme vyzerať mladšie? Mali by sme cviciť, pretože šport spomaľuje starnutie. Chceme aby nás nebolelo celé telo? Opäť by sme mali cvičiť, aby sme si spevnili svaly a vydržali väčšiu záťaž. Chceme byť zdraví a nestresovať? Znova pomáha šport a mohla by som pokračovať. Jednoducho všetky cesty vedú k športu, či chceme alebo nie. Čo sa týka mňa viem, že by som mala, len mi k tomu chýba vzťah a tak je to potom u mňa ako na hojdačke. Nával endorfínov sa tiež skôr nedeje ako deje a hlavne po celom dni behania okolo Bombala je to tá posledná vec čo sa mi chce. Za to môj muž je opak mňa. A tak rozmýšľam čo by sa dalo vymyslieť, aby sme sa vedeli (ako zničené mamky a aj nemamky) viac k športu motivovať?
Naša prvá veľká dovolenka s dieťaťom! Konečne sme sa odhodlali, pri mori som nebola štyri roky a kedže teplo mám rada dosť mi to chýbalo. Bumbalo má 2 roky, tak sme si povedali, že by to už mohol on aj my zvládnuť. Najprv som zvažovala, že pôjdeme niekde letecky. Vyberala som to na poslednú chvíľu a časovo sme to mali obmedzené, tak som si to rozmyslela a hľadala niečo autom. Chcela som piesočnatú pláž, aby to bolo relatívne blízko, cenovo by nás to nezrujnovalo a aby tam bolo väčšinou teplo.
Ahojte, aj keď už máme marec ja sa ešte vrátim v spomienkach do minulého roka. Prešlo to samozrejme rýchlo a rada by som si to opäť pripomenula :) a aspoň takto vám zhrnula čo sa nám v živote udialo za ten čas.
O pár dní máme koniec roka, neuveriteľné! Zdá sa mi, že tento rok prešiel najrýchlejšie a vlastne ani neviem poriadne ako. Musím sa tiež priznať, že mi dal poriadne zabrať ako fyzicky, tak aj psychicky. Kompletná prerábka bytu s malým dieťaťom, hlavne keď ju robí (takmer) celú váš manžel, to je taká skúška ohňom. Chvála Bohu to máme za sebou :) (aj keď oheň ešte horí :D) a už riešime len detaily, teda zariaďovanie a detaily. Poďme sa na to pozrieť postupne, všetko sa samozrejme točilo hlavne okolo Šimona a nášho bytu, ktorý sme kúpili koncom minulého roka.
Ahojte, pred rokom sme o takomto čase kúpili staručký byt v pôvodnom stave a teraz môžem konečne povedať, že už máme väčšinu prerobenú a začína to tu vyzerať ako domov :). Na kuchyňu sme si počkali pekne dlho, pretože som nevedela akú ju presne chcem. Teda pôvodne som chcela zelenú s vyrezávanými dvierkami, ale nakoľko to vychádzalo o dosť drahšie, tak som si to rozmyslela. Jediné čo som mala jasné bolo, že má byť svetlá so zlatými prvkami a jednoducho má byť pekná :D. Nakoniec sme si vyberali zo striekaných dvierok od Egger. Bol to značne farebne zúžený výber, takže som sa nevedela rozhodnúť, ktorý odtieň sivej alebo kašmírovej zvoliť (iné sa mi veľmi nezdali) a dumala som a dumala. Do toho prišlo ešte leto, dovolenky a tak sme žili v provizórnej Ikea kuchyni viac ako pol rok. Pôvodne som nechcela kuchyňu presne na mieru, ale keďže by sa nám tam nezmestila umývačka alebo takmer žiadna skrinka dolu, rozmysleli sme si to a dali sme si urobiť kuchyňu u stolára. Vedeli sme, že tam potrebujeme mať pračku a umývačku (to práve v kuchynských štúdiách nevychádzalo a umývačky som sa nechcela vzdať ani keby čo bolo) no a samozrejme rúru. A to mi značne odkrojilo zo spodných skriniek. Taktiež som chcela aspoň pár mini šaflíkov na príbor a iné veci. Dosť som váhala či mať skrinky až ku plafónu, ale som veľmi rada, že som si ich nakoniec vybrala.
Ahojte, víťazoslávne sa Vám hlásim po 10. mesiacoch pôrodu. Vlastne čožé? Bože naozaj prešlo desať mesiacov? Tento čas bol pre mňa veľmi intenzívny, naše bábätko spôsobilo v mojom živote hurikán a teda veľa toho neostalo z predošlého života. Jednoducho v mojom svete nastal chaos, čo teda nechýbal ani predtým, no teraz to bol veľký tresk a všetko je po ňom zrazu hore nohami. Aj keď ja ostávam viac menej rovnaká, len sa mi nejak vyparil čas a spánok a s tým potom súvisí veľa ďalších vecí. Materstvo je krásne, to ako ten malý človiečik robí pokroky je jednoducho úžasné. A aj to puto, ktoré sa tvorí (aj niekoľko mesiacov, nemusí prísť hneď) je jedinečné a veľmi pekné. No je to zároveň náročné ako pre telo tak aj psychiku a mňa v materskom živote ovplyvnili dosť tieto veci:
Mám to za sebou :). Môj syn má už dva mesiace a ja som sa konečne vedela dostať k natočeniu videa o môjom pôrode. Nebudem Vám vypisovať všetky veci, ktoré som hovorila vo videu, ale skôr sa zastavím pri mojej príprave na pôrod.
Pôrodu som sa veľmi bála, hlavne toho aké následky na mne môže zanechať. Keďže viem, že na Slovensku sa vykonáva často a niekedy aj rutinne nástrih, ktorý niekedy vie narobiť veľkú šarapatu, zisťovala som si akoby sa mu dalo vyhnúť. Často sa spomínala masáž hrádze a cvičenie s Aniball, čo je balónik, ktorý každým cvičením zväčšujete a snažíte sa ho zo seba vytlačiť. Tým by mala hrádza získať väčšiu elasticitu a tým pádom by sa nemala nepotrhať.
Od 37. týždňa som tiež pila čaj s listov maliníka a alchemilkový čaj. Čím bolo bližšie k termínu, tým som sa snažila piť viac aspoň 2-3 šálky denne. Ale to mi asi nepomohlo, pretože pôrod sa skôr nedostavil a 1. dobu pôrodnú som mala dlhú, tieto čaje by ju totiž mali skracovať. Taktiež som pila ľanové semiačka. Každý večer som si dala do pohára vody 1 až 2 lyžičky semiačok a vypila som ich ráno. Či mali nejaký účinok tiež ťažko povedať, avšak aspoň som nemala problémy zo zápchami :D.
ANIBALL
Aniball som si kúpila až potom, čo mi ho odobril môj pôrodník. Začala som cvičiť v 37. týždni, ako sa aj odporúča na stránkach. Lenže, tie cvičenia, ktoré su tam uvádzané mi vôbec nešli. Stále som sa len nejak snažila ho tam udržať a potom nejak pomaly dostať von, bez toho aby vystrelil. Bolo to teda celkom stresujúce. Pri cvičení sa musí používať lubrikant na vodnej báze, aby ste sa neporanili a balónik sa nepoškodil. No, bol to celkom boj a teda je to aj dosť nepríjemné. Žiaľ, keďže som mala asi mykózu, cvičenie bolo o to nepríjemnejšie, pretože stále potom som sa necítila veľmi komfortne. V podstate som s tým bojovala celé tehotenstvo, lenže gynekológ u ktorého som bola, to stále bral tak, že nič riešiť netreba a že to môže byť len môj pocit. Výter mi však nikdy nezobral. Raz keď som vynechala pár dni cvičenie a stresoval ma termín pôrodu, tak som postupne dala viac centimetrov a asi, teda určite som sa natrhla, keďže som mala na balóniku aj krv. Úplne som sa zostresovala a cvičenie som odložila. Nechala som si pár dni pokoj, hovorila som o tom s pôrodníkom a ten vravel, že to nevadí, že mám pokračovať, že je to len malé škrabnutie. Avšak po pár dňoch, aj keď som bola len na pár centimetroch už išla krv opäť. A týmto aj moje cvičenie žiaľ skončilo. Dostala som sa možno na nejakých 23-24 centimetrov, neviem presne, pretože v tom strese som to ani nezmerala. Potom som to skúšala podľa stlačení, tak z toho to nejak vyvodzujem.
Takže moja skúsenosť s balónikom nie je najšťastnejšia a bola som z toho aj dosť nešťastná, hoci som sa chlácholila, že na stránkach píšu, že stačí nacvičiť aj 25cm a malo by to mať osoh a že ani netreba prekračovať toto číslo. Pri cvičení som urobila chybu, že po dlhej pauze, som chcela dať viac centimetrov ako predtým a zjavne som aj použila málo zvlhčenia. Takže ak by ste cvičili, dajte si na to pozor, stále treba ísť čo najpomalšie. Osobne som sa do toho musela dosť nútiť, aj keď bolo všetko ešte v poriadku. Malý mal obvod hlavičky 34 a nakoniec ma nastrihli, pán doktor to však urobil naozaj až úplne na konci, keď asi videl, že by som sa dotrhala a aj to bolo malé nastrihnutie. Myslím, že som mala 2 stehy. Ešte som sa však aj sama roztrhla na inom mieste, kde som mala jeden kozmetický steh.
Na to, že som mala mykózu alebo nejaký zápal, ktorý som riešila deň pred pôrodom (u pôrodníka), pretože sa to veľmi zhoršilo, som dopadla veľmi dobre. Či to bolo vďaka cvičeniu a masírovaniu hrádzi, ťažko povedať a ktovie akoby to dopadlo, ak by som mala všetko pre-liečené, keďže zápal zvyšuje trhanie tkaniva.
Asi by som išla do Aniball opäť, ale len ak by som mala všetko v poriadku, čo sa žiaľ malo riešiť už počas tehotenstva.
Možno však aj vďaka týmto veciam sa pôrod dal zvládnuť a ja som ho prežila bez nejakých traum a bez problémov, ale samozrejme je to ťažké posúdiť. Nebolo to jednoduché, ale všetko dopadlo dobre :).
Ahojte, už sa mi blíži termín pôrodu, tašku mám konečne zbalenú, takže som sa rozhodla že Vám dám pár tipov, čo by sa mohlo zisť. Niektoré veci sú nevyhnutné a niektoré možno trošku neštandardné, tak poďme na to :).
Ak by sa vám nechcelo čítať, dolu nájdete video :).
Veci mám rozdelené do dvoch tašiek, jedna je k pôrodu a druhá už na obdobie po pôrode, čiže na šestonedelie. Predtým ako sa začnete baliť a zháňať veci, zistite si, čo dáva a naopak vyžaduje pôrodnica v ktorej ste sa rozhodli rodiť, pretože sa v niektorých veciach môžu líšiť, hoci myslím, že čo sa štátnych nemocníc u nás týka, je to dosť podobné.
Prírodnú a hlavne bio-organickú kozmetiku u mňa môžete nájsť často, prečo ju vlastne používam a aké ma benefity zistíte v dnešnom článku.
Prírodná a organická kozmetika nie je úplne to isté! Prírodnou sa totiž môže označovať všetko čo má v zložení nejakú prírodnú zložku, hoci ide o úplne malé percento a hoci ostatné ingediencie od prírody utekajú na míle ďaleko....
Ahojte :), mám novinku, som tehotná :). Začína pre mňa jedna zaujímavá nová skúsenosť a samozrejme ešte to len zaujímavé začne byť o pár mesiacov :D. Momentálne som v 16. týždni, čiže v štvrtom mesiaci a rozhodla som sa, že Vám tu občasne budem pridávať niečo aj z tohto obdobia, hoci by som nebola rada, ak by sa to tu zvrtlo len na mama blog, ale keďže je to moja súčasť, tak tu bude občas aj niečo z tejto kategórie.
Už je to mesiac čo som si zakúpila Iphone 12, veľmi som sa naň tešila a vkladala doňho veľké nádeje, hlavne teda čo sa týka fotoaparátu. Žiaľ ostala som mierne sklamaná, prečo to sa dozviete v článku.
Ahojte, ak ma sledujete nejaký ten čas, tak ste odo mňa asi párkrát zachytili, že nie som zrovna športový typ človeka. Moja postava je chudá v podstate nejak prirodzene (pokiaľ to veľmi nepreženiem s dobrotami), samozrejme nejaké to spevnenie by bodlo stále, ale nie je to extra nutné (aspoň doteraz nebolo). No poslednú dobu som začala o niečo aktívnejšie športovať aj napriek tomuto môjmu názoru. Šport tu totiž nie je len na to, aby sme si udržali fit líniu. Má omnoho viac benefitov a niekedy telo dá samo najavo, že je čas začať sa hýbať, inak to nemusí dopadnúť veľmi dobre. Ak sa nájdete v niektorom z týchto bodov, mali by ste zvážiť nejaký pohyb aj vy. Tak poďme na to:
Ahojte, dnes sa budeme baviť o konkrétnejších prípravách na svadbu a aj o tom, ako ju prežiť tak, aby ste do manželského zväzku nešli s dlhom.
Svadba je raz za život, teda aspoň by mala byť a tým pádom ide aj celkom do financií. No myslím, že nie je nič horšie ako sa na spoločný život zadĺžiť. Takže ako sa s tým popasovať a ako si to rozvrhnúť?
Pomaly sa blížim k trom mesiacom od svojej svadby. Je to čarovný deň, ale taktiež so sebou prináša aj veľa stresov, preto Vám prinášam pár mojich postrehov, na ktoré je dobré myslieť dopredu.
Odkedy je vo svete korona, každého z nás to zasiahlo nejakým spôsob, zmenila naše zaužívané spôsoby a život obrátila hore nohami. Dnes vám poviem ako som ja prežívala posledné dni, čo mi toto obdobie dalo, alebo vzalo.
Žiaľ ešte nie sme u konca, ale ja verím, že sa všetko postupne vráti do zabehnutých koľají a že si z toho dokážeme zobrať len to najlepšie, poučiť sa a v niečom sa zlepšiť.
Recenzia kozmetiky, líčenie, starostlivosť o pleť, to všetko ma baví a nájdete toho u mňa na blogu veľa. Avšak, niekedy sa to s kozmetikou preženie a pleť si povie dosť, mne sa to stalo nedávno a tak som si od nej dala radšej pokoj. V podstate tieto kacírske myšlienky, či je lepšie sa o pleť poriadne starať alebo to skôr nechať na prírodu, mnou lomcujú stále. Samozrejme, že chcem mať čo najlepšiu verziu svojej pleti a tak skúšam, čo by jej mohlo pomôcť. Väčšinou v podobe rôznych aktivných látok ako retinol, cečko, kyselinky a všelijaké iné. Problém nastane, keď si z množstva kozmetiky zničíte ochrannú bariéru kože a mne sa to momentálne stalo. Ako sa to prejavuje?
Poznáte to, času nie je nikdy nazvyš a nie každý má chuť a čas hľadať čo všetko by jeho starostlivosť o pleť mala obnášať. Do 20-tky toho až tak veľa netreba, ale s pribúdajúcimi rokmi je fajn, aby ste si vytvorili istú rutinu, ktorá bude chrániť pleť aj do budúcna. Nakoľko som už prešla pomyselnú hranicu 30-tky, rozhodla som sa zhrnúť, čo je také najpotrebnejšie v starostlivosti o pleť, najmä ak nemáte času naviac. V tomto období života je dôležité postarať sa aj o prvé vrásky, no najmä sa vyhnúť ďalším....
Pre mňa bude tento rok prelomový, ak ma čítate častejšie viete, že tento rok sa budem vydávať. V podstate mi ostáva už len pol rok a potom vhupnem do manželstva. Veľmi sa teším, samozrejme na svadbu, ale hlavne na to čo príde po nej. Nie som zástancom názoru, že svadba by mala byť ten najkrajší deň v živote a potom to ide už len dolu vodou :D. Pre mňa je svadba bránou do iného života, pred ktorým mám obrovský rešpekt a dúfam, že kráčať spoločným životom s mojim partnerom budem vedieť čo najlepšie :).
Zasa sa niekde ponáhľam a opäť nestihám. Posledné mesiace je to azda moje denné heslo :O, ako sa máš? Rýchlo, nič nestiham. Avšak čo som si všimla, nie som v tom vôbec sama. Žijeme vo svete v ktorom nám technológie majú mnohé veci uľahčiť, no výsledkom je, že aj tak toho máme veľa. V mojom prípade chyba nastala, že som si toho na seba ušila príliš veľa. Stíhať to v podstate viem, ale za akú cenu. Dni mi plynú, ani neviem ako, stále niečo robím, niekam sa ponáhľam a mám stres, že som na niečo ešte zabudla.
