Čím som staršia, tým viac sa vo mne ozýva zelené, vidiecke srdce. Híkam nad krásou rozkvitnutých rastliniek a žasnem nad tým, ako sa dá vypestovať množstvo vecí z úrodnej pôdy.
Zeleň si našla už dávno miesto v mojej obývačke, no teraz sa presúva aj na balkón.
Je to prvýkrát, čo tento priestor vôbec obývam, a tak som sa rozhodla, že sa na ňom pokúsim niečo vypestovať, ale hlavne, že si na ňom vytvorím svoju oázu pokoja uprostred rušného mestského života.
Medzi prvými balkónovými nájomníkmi sa ocitli šaláty a ja sa už teraz neviem dočkať, kedy narastú do väčších, jedlejších rozmerov :D
